Peter Alexander Ustinov sa narodil 16. apríla 1921 v Londýne. Jeho otec
Jona (Iona) Freiherr von Ustinov mal korene ruské, poľské, nemecké,
židovské, ba aj etiópske. Rovnako rozmanitý bol aj pôvod hercovej matky,
Nadeždy Leontievny Benois. Ustinovov otec pôsobil po roku 1930 v
Londýne ako tlačový tajomník nemeckej ambasády, a tiež spravodajca
nemeckej tlačovej agentúry. Po nástupe Hitlera k moci požiadal o britské
občianstvo a začal pracovať pre britskú tajnú službu MI5.
Peter Ustinov študoval herectvo na umeleckej škole London Theatre
Studio. Prvý raz sa 18. júla 1938 objavil na javisku divadla Barn
Theatre v mestečku Shere, v tom istom roku vystúpil aj na scéne
londýnskeho Players' Theatre.
V roku 1942 debutoval aj pred kamerou vo vojnovom filme One of Our
Aircraft Is Missing (Jedno naše lietadlo chýba). Pôsobil tiež v
televízii a rozhlase, začal pracovať ako scenárista, herec a režisér.
Počas 2. svetovej vojny bol vojenským sluhom svojho staršieho hereckého
kolegu Davida Nivena (známeho z filmov Veľký šéf, Ružový panter a
mnohých ďalších), ktorý sa ako dôstojník aktívne zúčastňoval na
vojenských operáciách.
Prvým významným a úspešným filmom, v ktorom sa Peter Ustinov predstavil
ako herec, bola výpravná adaptácia historického románu Henryka
Sienkiewicza Quo vadis? (1951) o osudoch prvých kresťanov v starovekom
Ríme. V takmer trojhodinovej snímke, ktorú nakrútil Mervyn LeRoy,
stvárnil Ustinov cisára Nera a za túto úlohu ho ako tridsaťročného
nominovali na Oscara.
Oscarovú sošku ako herec vo vedľajšej úlohe získal Ustinov za historický
film Spartakus, ktorý v roku 1960 režíroval Stanley Kubrick. Ďalšieho
Oscara - takisto za vedľajšiu rolu - dostal o štyri roky neskôr vďaka
bláznivej zlodejskej komédii Topkapi o krádeži cenného diamantu. Vo
filme, ktorý v roku 1964 nakrútil režisér Jules Dassin, vytvoril Ustinov
postavu svojrázneho turistického sprievodcu Arthura Simona Simpsona.
Peter Ustinov sa v malej úlohe športového komentátora objavil aj v
českom futbalovom seriáli Klapzubova jedenáctka. V roku 1968 ho nakrútil
Eduard Hofman podľa legendárnej poviedky Eduarda Bassa. Napriek
hviezdnemu hereckému obsadeniu seriál nezískal očakávanú popularitu.
Ustinov tiež stvárnil postavu Hercule Poirota vo filmových a televíznych
spracovaniach románov Agathy Christie. Slávneho detektíva si zahral
šesťkrát. Azda najznámejším je slovenským divákom film Smrť na Níle,
ktorý nakrútil režisér John Guillermin v roku 1978. Ustinov sa tu okrem
iného stretol so svojim niekdajším vojenským nadriadeným, hercom Davidom
Nivenom.
Posledným väčším filmom, v ktorom si Ustinov zahral, bola historická
životopisná dráma o Martinovi Lutherovi od nemeckého režiséra Erica
Tilla s názvom Luther (2003).
Režijne Ustinov debutoval v roku 1946 filmom School for Secrets (Škola
tajnej služby). O rok neskôr nakrútil komédiu Vice Versa a v roku 1949
film Private Angelo, v ktorom vytvoril aj hlavnú postavu. Režíroval aj
satirickú komédiu Romanoff and Juliet (1961), v ktorej hral tiež titulnú
rolu. So Sofiou Lorenovou nakrútil v roku 1965 francúzsko-taliansky
film Lady L. V roku 1972 vytvoril s Richardom Burtonom a Elizabeth
Taylorovou čiernu komédiu Hammersmith Is Out.
V roku 1975 získal Peter Ustinov titul Rytier Rádu britského impéria a v
roku 1990 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu.
Peter Ustinov bol trikrát ženatý. V posledných rokoch svojho života
trpel cukrovkou a srdcovou slabosťou. Podľahol dôsledkom srdcového
záchvatu 28. marca 2004 vo Švajčiarsku, kde dlhé roky žil.
Peter Ustinov zastával viaceré akademické funkcie. Bol veľvyslancom
dobrej vôle Detského fondu OSN (UNICEF), v rokoch 1991-2004 bol
prezidentom Svetového federalistického hnutia. Ovládal niekoľko
svetových jazykov – nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky, ruský,
turecký a grécky. Sám na túto tému vtipkoval, že poďakovať sa a spýtať
sa, kde je pánska toaleta, vie v 40 rečiach.
Okrem dvoch oscarových sošiek bol Peter Ustinov držiteľom mnohých
ďalších ocenení, napr. britskej ceny BAFTA (1992), Ceny Medzinárodného
filmového festivalu v Berlíne (1972), troch cien Emmy (1958, 1967,
1970), Zlatého glóbusu (1952), a tiež ceny Grammy, ktorú v roku 1960
získal za najlepšiu nahrávku pre deti – išlo o známu skladbu Peter a vlk
skladateľa Sergeja Prokofjeva, pričom filharmonický orchester dirigoval
Herbert von Karajan.