Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil britský herec sir Peter Ustinov
16.04.2021 Celý región
Londýn/Bratislava
16. apríla (TASR) – Britský herec s rusky znejúcim menom Peter Ustinov
získal dvakrát prestížnu cenu Oscara. Bol úspešným režisérom,
scenáristom a publicistom, a tiež skvelým rozprávačom. Viac ráz sa
zhostil úlohy legendárneho detektíva Hercula Poirota. V roku 1990
povýšila kráľovná Alžbeta II. Petra Ustinova do šľachtického stavu. Od
narodenia herca a všestranného umelca v piatok 16. apríla uplynie 100
rokov.
Peter Alexander Ustinov sa narodil 16. apríla 1921 v Londýne. Jeho otec Jona (Iona) Freiherr von Ustinov mal korene ruské, poľské, nemecké, židovské, ba aj etiópske. Rovnako rozmanitý bol aj pôvod hercovej matky, Nadeždy Leontievny Benois. Ustinovov otec pôsobil po roku 1930 v Londýne ako tlačový tajomník nemeckej ambasády, a tiež spravodajca nemeckej tlačovej agentúry. Po nástupe Hitlera k moci požiadal o britské občianstvo a začal pracovať pre britskú tajnú službu MI5.
Peter Ustinov študoval herectvo na umeleckej škole London Theatre Studio. Prvý raz sa 18. júla 1938 objavil na javisku divadla Barn Theatre v mestečku Shere, v tom istom roku vystúpil aj na scéne londýnskeho Players' Theatre.
V roku 1942 debutoval aj pred kamerou vo vojnovom filme One of Our Aircraft Is Missing (Jedno naše lietadlo chýba). Pôsobil tiež v televízii a rozhlase, začal pracovať ako scenárista, herec a režisér. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským sluhom svojho staršieho hereckého kolegu Davida Nivena (známeho z filmov Veľký šéf, Ružový panter a mnohých ďalších), ktorý sa ako dôstojník aktívne zúčastňoval na vojenských operáciách.
Prvým významným a úspešným filmom, v ktorom sa Peter Ustinov predstavil ako herec, bola výpravná adaptácia historického románu Henryka Sienkiewicza Quo vadis? (1951) o osudoch prvých kresťanov v starovekom Ríme. V takmer trojhodinovej snímke, ktorú nakrútil Mervyn LeRoy, stvárnil Ustinov cisára Nera a za túto úlohu ho ako tridsaťročného nominovali na Oscara.
Oscarovú sošku ako herec vo vedľajšej úlohe získal Ustinov za historický film Spartakus, ktorý v roku 1960 režíroval Stanley Kubrick. Ďalšieho Oscara - takisto za vedľajšiu rolu - dostal o štyri roky neskôr vďaka bláznivej zlodejskej komédii Topkapi o krádeži cenného diamantu. Vo filme, ktorý v roku 1964 nakrútil režisér Jules Dassin, vytvoril Ustinov postavu svojrázneho turistického sprievodcu Arthura Simona Simpsona.
Peter Ustinov sa v malej úlohe športového komentátora objavil aj v českom futbalovom seriáli Klapzubova jedenáctka. V roku 1968 ho nakrútil Eduard Hofman podľa legendárnej poviedky Eduarda Bassa. Napriek hviezdnemu hereckému obsadeniu seriál nezískal očakávanú popularitu.
Ustinov tiež stvárnil postavu Hercule Poirota vo filmových a televíznych spracovaniach románov Agathy Christie. Slávneho detektíva si zahral šesťkrát. Azda najznámejším je slovenským divákom film Smrť na Níle, ktorý nakrútil režisér John Guillermin v roku 1978. Ustinov sa tu okrem iného stretol so svojim niekdajším vojenským nadriadeným, hercom Davidom Nivenom.
Posledným väčším filmom, v ktorom si Ustinov zahral, bola historická životopisná dráma o Martinovi Lutherovi od nemeckého režiséra Erica Tilla s názvom Luther (2003).
Režijne Ustinov debutoval v roku 1946 filmom School for Secrets (Škola tajnej služby). O rok neskôr nakrútil komédiu Vice Versa a v roku 1949 film Private Angelo, v ktorom vytvoril aj hlavnú postavu. Režíroval aj satirickú komédiu Romanoff and Juliet (1961), v ktorej hral tiež titulnú rolu. So Sofiou Lorenovou nakrútil v roku 1965 francúzsko-taliansky film Lady L. V roku 1972 vytvoril s Richardom Burtonom a Elizabeth Taylorovou čiernu komédiu Hammersmith Is Out.
V roku 1975 získal Peter Ustinov titul Rytier Rádu britského impéria a v roku 1990 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu.
Peter Ustinov bol trikrát ženatý. V posledných rokoch svojho života trpel cukrovkou a srdcovou slabosťou. Podľahol dôsledkom srdcového záchvatu 28. marca 2004 vo Švajčiarsku, kde dlhé roky žil.
Peter Ustinov zastával viaceré akademické funkcie. Bol veľvyslancom dobrej vôle Detského fondu OSN (UNICEF), v rokoch 1991-2004 bol prezidentom Svetového federalistického hnutia. Ovládal niekoľko svetových jazykov – nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky, ruský, turecký a grécky. Sám na túto tému vtipkoval, že poďakovať sa a spýtať sa, kde je pánska toaleta, vie v 40 rečiach.
Okrem dvoch oscarových sošiek bol Peter Ustinov držiteľom mnohých ďalších ocenení, napr. britskej ceny BAFTA (1992), Ceny Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne (1972), troch cien Emmy (1958, 1967, 1970), Zlatého glóbusu (1952), a tiež ceny Grammy, ktorú v roku 1960 získal za najlepšiu nahrávku pre deti – išlo o známu skladbu Peter a vlk skladateľa Sergeja Prokofjeva, pričom filharmonický orchester dirigoval Herbert von Karajan.
Peter Alexander Ustinov sa narodil 16. apríla 1921 v Londýne. Jeho otec Jona (Iona) Freiherr von Ustinov mal korene ruské, poľské, nemecké, židovské, ba aj etiópske. Rovnako rozmanitý bol aj pôvod hercovej matky, Nadeždy Leontievny Benois. Ustinovov otec pôsobil po roku 1930 v Londýne ako tlačový tajomník nemeckej ambasády, a tiež spravodajca nemeckej tlačovej agentúry. Po nástupe Hitlera k moci požiadal o britské občianstvo a začal pracovať pre britskú tajnú službu MI5.
Peter Ustinov študoval herectvo na umeleckej škole London Theatre Studio. Prvý raz sa 18. júla 1938 objavil na javisku divadla Barn Theatre v mestečku Shere, v tom istom roku vystúpil aj na scéne londýnskeho Players' Theatre.
V roku 1942 debutoval aj pred kamerou vo vojnovom filme One of Our Aircraft Is Missing (Jedno naše lietadlo chýba). Pôsobil tiež v televízii a rozhlase, začal pracovať ako scenárista, herec a režisér. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským sluhom svojho staršieho hereckého kolegu Davida Nivena (známeho z filmov Veľký šéf, Ružový panter a mnohých ďalších), ktorý sa ako dôstojník aktívne zúčastňoval na vojenských operáciách.
Prvým významným a úspešným filmom, v ktorom sa Peter Ustinov predstavil ako herec, bola výpravná adaptácia historického románu Henryka Sienkiewicza Quo vadis? (1951) o osudoch prvých kresťanov v starovekom Ríme. V takmer trojhodinovej snímke, ktorú nakrútil Mervyn LeRoy, stvárnil Ustinov cisára Nera a za túto úlohu ho ako tridsaťročného nominovali na Oscara.
Oscarovú sošku ako herec vo vedľajšej úlohe získal Ustinov za historický film Spartakus, ktorý v roku 1960 režíroval Stanley Kubrick. Ďalšieho Oscara - takisto za vedľajšiu rolu - dostal o štyri roky neskôr vďaka bláznivej zlodejskej komédii Topkapi o krádeži cenného diamantu. Vo filme, ktorý v roku 1964 nakrútil režisér Jules Dassin, vytvoril Ustinov postavu svojrázneho turistického sprievodcu Arthura Simona Simpsona.
Peter Ustinov sa v malej úlohe športového komentátora objavil aj v českom futbalovom seriáli Klapzubova jedenáctka. V roku 1968 ho nakrútil Eduard Hofman podľa legendárnej poviedky Eduarda Bassa. Napriek hviezdnemu hereckému obsadeniu seriál nezískal očakávanú popularitu.
Ustinov tiež stvárnil postavu Hercule Poirota vo filmových a televíznych spracovaniach románov Agathy Christie. Slávneho detektíva si zahral šesťkrát. Azda najznámejším je slovenským divákom film Smrť na Níle, ktorý nakrútil režisér John Guillermin v roku 1978. Ustinov sa tu okrem iného stretol so svojim niekdajším vojenským nadriadeným, hercom Davidom Nivenom.
Posledným väčším filmom, v ktorom si Ustinov zahral, bola historická životopisná dráma o Martinovi Lutherovi od nemeckého režiséra Erica Tilla s názvom Luther (2003).
Režijne Ustinov debutoval v roku 1946 filmom School for Secrets (Škola tajnej služby). O rok neskôr nakrútil komédiu Vice Versa a v roku 1949 film Private Angelo, v ktorom vytvoril aj hlavnú postavu. Režíroval aj satirickú komédiu Romanoff and Juliet (1961), v ktorej hral tiež titulnú rolu. So Sofiou Lorenovou nakrútil v roku 1965 francúzsko-taliansky film Lady L. V roku 1972 vytvoril s Richardom Burtonom a Elizabeth Taylorovou čiernu komédiu Hammersmith Is Out.
V roku 1975 získal Peter Ustinov titul Rytier Rádu britského impéria a v roku 1990 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu.
Peter Ustinov bol trikrát ženatý. V posledných rokoch svojho života trpel cukrovkou a srdcovou slabosťou. Podľahol dôsledkom srdcového záchvatu 28. marca 2004 vo Švajčiarsku, kde dlhé roky žil.
Peter Ustinov zastával viaceré akademické funkcie. Bol veľvyslancom dobrej vôle Detského fondu OSN (UNICEF), v rokoch 1991-2004 bol prezidentom Svetového federalistického hnutia. Ovládal niekoľko svetových jazykov – nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky, ruský, turecký a grécky. Sám na túto tému vtipkoval, že poďakovať sa a spýtať sa, kde je pánska toaleta, vie v 40 rečiach.
Okrem dvoch oscarových sošiek bol Peter Ustinov držiteľom mnohých ďalších ocenení, napr. britskej ceny BAFTA (1992), Ceny Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne (1972), troch cien Emmy (1958, 1967, 1970), Zlatého glóbusu (1952), a tiež ceny Grammy, ktorú v roku 1960 získal za najlepšiu nahrávku pre deti – išlo o známu skladbu Peter a vlk skladateľa Sergeja Prokofjeva, pričom filharmonický orchester dirigoval Herbert von Karajan.
www.ZIVOTPO.sk
